V kresťanskom svete existuje množstvo vecí, ktoré sú sporné. Jednou z nich je používanie symbolu kríža. Presnejšie povedané, bezmyšlienkovité, povrchné a nedbalé používanie kríža.
Neviem, ako je to v iných kresťanských cirkvách, ale v katolíckej sa napríklad pri vstupe do kostola používa znak kríža. To však, akým spôsobom ľudia k tejto povinnosti, či k tomuto zvyku pristupujú je nesprávne, pretože svojim povrchným prístupom zneucťujú tento vysoký a vznešený symbol. A tak tisíce katolíkov, ktorí idú do svojich chrámov, aby vzdali vďaku Pánovi dúfajúc, že z toho budú mať nejaký duchovný prospech, sa namiesto toho voči Nemu nezachovajú správne už pri vstupe do kostola.
Kríž! Symbol Pravdy! Jeho vodorovné rameno symbolizuje Stvoriteľovu Lásku a zvislé rameno zase jeho Spravodlivosť.
Láska a Spravodlivosť! Pohladenie a prísnosť! Láska pomáhajúca a podporujúca, a Spravodlivosť dôsledná a nekompromisná!
Láska a Spravodlivosť, navzájom neoddeliteľne spojené, predstavujú dva základné atribúty pôsobenia Stvoriteľa. Spravodlivosť a Láska sú dokonalou Vôľou Pána vtlačené do chodu Zákonov jeho univerza. Práve v nich a prostredníctvom nich sa sa napĺňa osud každého jednotlivca, všetkých národov a celého sveta.
No a vyjadrením toho dokonalého a harmonického pôsobenia Lásky a Spravodlivosti je práve kríž. Kríž, ako symbol Pravdy, pretože Spravodlivosť a Láska sú živou Pravdou všehomíra, ktorá má formu kríža.
Kto teda che použiť tento posvätný symbol, mal by byť v danej chvíli vo svojom vnútri, vo svojej duši upriamený k Pravde, k Stvoriteľovi, k Láske a k Spravodlivosti. Mal by si vždy vopred zvážiť, či je jeho vnútorné naladenie smerom Pravde naozaj tak silné, čisté a plné úcty, že môže použiť znak kríža. Znak kríža, ako výraz toho, že chce svojim životom smerovať k Pravde, že chce podľa nej žiť, a že jedine Láske a Spravodlivosti chce podrobiť celé svoje bytie, čiže všetko svoje cítenie, myslenie, slová a jednanie. V takomto prípade je použitie kríža plne adekvátne.
Ak však v človeku v danej chvíli podobného naladenia niet, nemal by sa radšej vôbec žehnať, pretože mu to potom viac škodí, ako prospieva. Pretože takto stojí pred svojim Pánom ako farizej, ktorý sa síce navonok snaží niečo činiť, avšak vo svojom vnútri takým vôbec nie je. No a takýto rozdiel medzi vonkajším jednaním a reálnym vnútorným stavom sa rovná pokrytectvu a klamstvu. Pokrytectvu, ktoré inak koná a inak myslí.
Používanie kríža by preto nemalo byť nejakým predpísaným úkonom, vykonávaným bezmyšlienkovite. Prežehnanie sa, čiže použitie znaku kríža, by malo byť iba na báze dobrovoľnosti, a to vtedy, keď človek jasne cíti, že stav jeho vnútorného naladenia zodpovedá podstate tohto vysokého duchovného symbolu.
Vážne, veľmi vážne je všetko, čo človek činí vo vzťahu k svojmu Stvoriteľovi. Túto hlbokú vážnosť by sme si už raz konečne mali uvedomiť a podľa toho aj jednať, aby sme namiesto požehnania nemuseli zožať skazu.
Osobitým zneužívaním kríža, ako symbolu Pravdy, je jeho nosenie iba ako čisto módneho doplnku, čo je zvlášť markantné v horúcich letných dňoch, keď u mnohých žien môžeme vidieť znak kríža v ich hlbokých výstrihoch. Veď len uvážme ten protiklad, keď na jedenej strane má niekto na retiazke symbol toho najvyššieho a najvznešenejšieho, čo vôbec jestvuje, a na druhej strane prezentuje svojim zovňajškom telesnosť a zmyselnosť.
Ešte raz preto treba zopakovať: Vážne, nesmierne vážne je všetko, čo súvisí s Pánom a Vládcom všehomíra! Či je to už kríž, symbol Pravdy, ktorou Stvoriteľ Je, alebo trebárs vyslovovanie Jeho Mena a zodpovedajúca úcta k nemu tak, ako je to od nás požadované v druhom prikázaní.
Ak sa človek ľahkomyseľne, povrchne a bezmyšlienkovite zahráva s týmito vznešenými pojmami a symbolmi, zahráva sa s ohňom! S ohňom, ktorý ho musí pri jeho nesprávnom prístupe duchovne popáliť a ublížiť mu, kým pri správnom a úcty plnom prístupe by mu ten istý oheň mohol vniesť do jeho bytia životodarné teplo a jasné, žiarivé Svetlo.